Ponuku pracovať ako hlásateľka dostala v roku 1950. V tomto roku
absolvovala Baťovu školu vo Svite, na ktorej navštevovala dramatický
krúžok. V rámci neho sa zúčastnila na celoslovenských recitačných
pretekoch v Košiciach, ktoré vyhrala.
Na miesto hlásateľky v Československom rozhlase v Košiciach nastúpila po
úspešných konkurzných hlásateľských skúškach v októbri 1951. Po
necelých dvoch rokoch zamierila v júli 1953 do Československého rozhlasu
v Bratislave, kde pracovala až do odchodu do dôchodku, do konca januára
1988.
V Československom rozhlase strávila za mikrofónom takmer 37 rokov. Počas
tohto obdobia sa venovala nielen výchove svojich nasledovníkov, pričom
vychovala mnohých rozhlasových hlásateľov, ale súčasne spolupracovala aj
s Československou televíziou v Bratislave a Krátkym filmom, kde
načítavala texty k dokumentárnym filmom.
Za svoju prácu získala viacero ocenení a vyznamenaní, medzi nimi aj Vzorný pracovník slovenského ministerstva kultúry.